Slovenské R&D centrum, ktoré mení futuristické vízie automobiliek na realitu

06.02.2026 | Kysucké Nové Mesto

V čase, keď globálny sektor mobility prechádza dramatickými zmenami, sa Centrum Schaeffler Kysuce pretransformovalo na popredné vývojové pracovisko.
Globálny sektor mobility prechádza dramatickou premenou – „od železa k inteligencii“, od jednoduchých mechanických komponentov ku komplexným, softvérovo riadeným systémom. No kým si automobilky predstavujú vozidlá zajtrajška, sú to práve ich technologickí partneri, ktorí tieto myšlienky menia na realitu.

Jedným z takýchto „tvorcov snov“ je spoločnosť Schaeffler, ktorej výskumné a vývojové centrum (R&D) na Kysuciach sa stalo jedným z najväčších a najpokročilejších na Slovensku. „Naše inžinierske kompetencie využívame na to, aby sme pomohli priblížiť predstavy našich zákazníkov o budúcnosti, a to z hľadiska výkonu, efektivity, kvality aj nákladov,“ hovorí Ján Klimko, vedúci výskumu a vývoja a riaditeľ R&D centra.

Dnes R&D centrum Schaeffler Kysuce zamestnáva viac ako 450 vysoko kvalifikovaných inžinierov, ktorí pokrývajú celý vývojový cyklus – od tvorby konceptu a výroby prototypov až po testovanie a industrializáciu. Centrum si dokonca samo navrhuje vlastné výrobné stroje a nástroje.

K tomuto stavu však nedospelo zo dňa na deň: tím na Kysuciach si viac ako dve desaťročia postupne budoval expertízu, dôveru a zodpovednosť v rámci globálnej skupiny Schaeffler Group. „Naše úsilie trvajúce viac ako 20 rokov prinieslo ovocie. Posunuli sme sa od vývoja jednoduchých mechanických produktov k tvorbe mechatronických systémov, ktoré v sebe spájajú mechaniku, elektroniku a softvér,“ vysvetľuje Klimko.

Od ložísk k systémovému inžinierstvu
Centrum sídliace v Kysuckom Novom Meste na severozápadnom Slovensku – v regióne s dlhoročnou tradíciou výroby ložísk – má korene siahajúce do začiatku 21. storočia, kedy v tom čase malé konštrukčné oddelenie začalo podporovať výrobné aktivity spoločnosti.

„Na začiatku išlo jednoducho o podporu výrobných aktivít podniku prostredníctvom konštrukčného oddelenia,“ hovorí Klimko, ktorý sám nastúpil do závodu, z ktorého je dnes Schaeffler Kysuce, už v roku 2008. „V našom prípade to bolo najmä o kreslení technických výkresov, optimalizácii a vykonávaní drobných úprav ložísk.“

V roku 2000 položili konštrukčné tímy spolu s ďalším testovacím oddelením prvé základy výskumu a vývoja.

„Výskum a vývoj sú úzko spojené s dlhodobým budovaním dôvery a kompetencií. To bol aj náš prípad,“ povedal Klimko. „Vďaka neustálemu technickému rastu a vytrvalému úsiliu sa naše kompetencie postupne rozširovali, a tak postupom času vznikali nové oddelenia.“

Postupne sa sformovali oddelenia simulácií, aplikačného inžinierstva, projektového manažmentu a neskôr aj systémového vývoja a softvérového inžinierstva. Súčasne s tým rástla aj komplexnosť produktov, ktoré boli centru zverené. „Naše výskumné a vývojové centrum expanduje nielen priestorovo, ale hlavne z hľadiska rozmanitosti našich schopností,“ hovorí Klimko.

Centrum je napríklad súčasťou medzinárodného vývoja elektrických osí, ktoré sú srdcom elektrických vozidiel. Tie zahŕňajú aj elektromotor, prevodovku, výkonovú elektroniku, diferenciály či aktuátory. Okrem toho vyvíjame aj hybridné moduly a samostatné aktuátory.

„Len pre ilustráciu: ak ide o ložiská, naši klienti majú desiatky požiadaviek, napríklad na ich tuhosť, pevnosť, trvanlivosť, hlučnosť, trenie, bezpečnosť a podobne,“ vysvetľuje Klimko.

„V prípade mechatronických systémov sa však počet požiadaviek počíta na tisíce. Nie je nezvyčajné, že niektoré produkty prichádzajú s veľmi vysokým počtom zákazníckych požiadaviek. V takýchto prípadoch potrebujeme väčší počet špecialistov, keďže objem, zložitosť a plnenie jednotlivých požiadaviek sú neporovnateľne náročnejšie. Vzhľadom na túto komplexnosť volí naše centrum pri takýchto produktoch odlišný prístup – takzvaný systémový pohľad. Menšie tímy vyvíjajú jednotlivé časti a následne iné skupiny ľudí integrujú tieto časti do jedného celku,“ vysvetľuje Klimko.

„Vytvára to obrovské množstvo rozhraní medzi ľuďmi, tímami a disciplínami. Na najväčších projektoch pracujú stovky či dokonca tisícky vývojárov, či už z R&D centra Schaeffler na Kysuciach, alebo z iných pobočiek spoločnosti Schaeffler,“ dodáva.

Medzi zamestnancami sú odborníci na strojárstvo, elektrotechniku, softvérové inžinierstvo aj virtuálny dizajn. Centrum zamestnáva profesionálov špecializujúcich sa na vývoj podvozkových technológií, elektromotory, robotiku a kybernetiku.

Inžinieri, ktorí pracujú na simuláciách, majú vzdelanie v oblasti aplikovanej mechaniky, numerickej matematiky, fyziky a termomechaniky.

Práca centra tak pokrýva široké spektrum oblastí – od projektového manažmentu a softvérového inžinierstva až po systémovú architektúru, technické výpočty, simulácie a testovanie. „Realizujú sa tu projekty globálneho významu, ktoré posúvajú hranice elektromobility do nových dimenzií,“ dodáva Klimko.

Posilňovanie dôvery – a odbornosti
Výskumné a vývojové centrum dnes sídli v trojpodlažnej budove „šitej na mieru“ a dokončenej v roku 2023. Spolu so samostatnými testovacími priestormi, ktoré sú vybavené najmodernejšími technológiami, meracími systémami a stanicami, má centrum celkovú plochu 12 500 metrov štvorcových – čo zodpovedá jednému štandardnému a jednému tréningovému futbalovému ihrisku.

Centrum na Kysuciach je súčasťou medzinárodnej siete 44 vývojových centier Schaeffler, ktoré zamestnávajú ľudí po celom svete. Viaceré z týchto centier sa zameriavajú na riešenia elektrifikovaných pohonných systémov pre zákazníkov z celého sveta.

Každé R&D centrum v rámci skupiny Schaeffler má svoje vlastné portfólio odborných vedomostí, zručností a skúseností. V rámci Európy vystupuje Centrum v Kysuckom Novom Meste z radu práve svojou kombináciou výrobkov a oblastí inžinierstva, v ktorých je doma: od elektrifikovaných pohonov (elektrické osi a hybridy), cez mechatronické podvozkové systémy (riadenie zadnej nápravy, stabilizátory náklonu), až po guľôčkové skrutkové pohony, kolesové a priemyselné ložiská a mnoho iného.Okrem toho všetkého aktivity centra pokrývajú aj všetky oblasti životného cyklu produktov.

„Niektoré závody fungujú na takzvanej komponentovej úrovni, zatiaľ čo my tu fungujeme na úrovni systémovej,“ poznamenáva Klimko. „Naše aktivity skutočne pokrývajú všetky fázy – od prvotného dizajnu a simulácií cez výrobu prototypov až po testovanie a industrializáciu.“

Tím centra pracuje aj na high-tech produktoch, medzi ktoré patrí aj systém „tri v jednom“ (3v1), v ktorom sú elektromotor a prevodovka skombinované s výkonovou a riadiacou elektronikou. Ide v podstate o úplne nové typy výroby, ktoré v rámci skupiny ešte len čakajú na industrializáciu.

Inžinierstvo ako umenie
Klientmi centra sú najmä európski výrobcovia automobilov a originálnych dielov (OEM) – predovšetkým nemecké, ale aj americké, japonské, kórejské a čínske spoločnosti v tejto kategórii. Centrum spolupracuje aj s internými zákazníkmi v rámci skupiny Schaeffler, vrátane samotného výrobného závodu Schaeffler Kysuce.

Vývojový proces je založený na takzvanom V-modeli, ktorý riadi celý proces od zadefinovania požiadaviek zákazníka až po verifikáciu a testovanie finálneho produktu. „Stručne povedané, ide o zaistenie toho, aby to, čo máme na konci procesu, bolo tým, čo sme skutočne zamýšľali vytvoriť, a aby sme cestou nezablúdili,“ vysvetľuje Klimko. Tento proces sa líši v závislosti od konkrétnej inžinierskej oblasti a predchádzajúcich skúseností každého tímu.

Pravidelne sa menia aj požiadavky a rôzne fázy návrhu, pretože vývoj prebieha vo vlnách.

Klimko to prirovnáva k sochárstvu. „Na začiatku má sochár víziu a postupne ju formuje do finálnej podoby. Nevytesali by ste dokonalú ruku predtým, než vytvarujete zvyšok sochy – nuž a presne to da deje aj pri vývoji systémov.“

Zrýchľovanie prechodu na e-mobilitu
Klimko a jeho tím vidia budúcnosť v elektromobilite. Očakávajú, že do roku 2035 budú na trhu dominovať batériové elektrické vozidlá a miera automatizácie a softvérovo definovanej funkcionality sa bude postupne len zvyšovať.

Centrum však už teraz vníma zvyšujúce sa nároky kladené na vozidlá – bez ohľadu na typ pohonu – a čoraz častejšiu prítomnosť mechatroniky a robotizácie v produktoch. „Je to posun od železa k inteligencii – od komponentov k systémom,“ hovorí Klimko.

Komponenty samotné predstavujú nižšiu konkurencieschopnosť, keďže majú tendenciu stať sa komoditami. Vývoj systémov naopak prináša vyššiu pridanú hodnotu a väčšiu konkurencieschopnosť, keďže nie každý ich dokáže dodať. „Je to zložitejšie, než sa môže zdať, no predovšetkým si to vyžaduje zbaviť sa zotrvačnosti v myslení,“ dodáva Klimko.

To všetko so sebou prináša nárast pridanej hodnoty, vzrušujúce projekty a produkty, nové oddelenia a úplne nové kategórie odborných vedomostí a skúseností, testov a pracovných balíkov. Centrum napríklad nedávno zriadilo nové analytické stredisko pre produkty súvisiace s elektrickými osami a hybridnými modulmi – oddelenie vybudované od nuly, aby zvládalo výzvy systémov novej generácie.

Začalo tiež vyvíjať vlastné špeciálne káble, ktoré sa používajú počas testovania.„Sú to väčšinou náročné výzvy, ale prinášajú aj potenciál pre nové projekty a vyššiu ochranu lokálnych pracovných miest v oblasti výskumu a vývoja,“ dodáva Klimko.